Folklórny súbor vystupuje za doprovodu rôznych stabilných ale aj príležitostných zoskupení. Najčastejšie však súbor možno vidieť za doprovodu Kopaničiarskej muziky Martina Janšta a Ľudovej hudby Pavla Michaličku. Muzikanti sa usilujú nadviazať na tradíciu kopaničiarskych muzikantov Jána Petruchu, Jána Kolárika z Priepasného, Samka Dudíka z Myjavy, Dušana Praženku z Podbranča a Jána Jagoša z Vrboviec. Účinkujú ako veľká cimbalová muzika, ale aj v menšom, trojčlennom kopaničiarskom zoskupení (heligónka, trúbka, klarinet). Nástroje zvyčajne nezdvojujú, dodržiavajú tradičné obsadenie muziky (primáš, druhý huslista, kontráš, cimbalista, „píščelista“a basista) aj počtom muzikantov, aby sa čo najviac priblížili zvuku zaniknutých kopaničiarskych kapiel.

Z histórie Ľudovej hudby FS BREZOVÁ

Na prvej premiére folklórnej skupiny BREZOVÁ v decembri 1967, v réžií choreografa Ing. Jozefa Lehockého, hrala Brezovanom tradičná kopaničiarska hudba. Jej základ tvorili zemití muzikanti z Priepasného a kopaníc: basista Ján Hrajnoha, kontráš Ján Kováčiný-Šumien, ale predovšetkým vynikajúci primáš Ján Petrucha. Ich hru dopĺňali: staručký cimbalista Štefan Dudík, brat slávneho Samka Dudíka, brezovskí huslisti Ivan Papánek a Martin Rechtoris, na klarinet vtedajší vedúci kultúrneho zariadenia na Brezovej Ján Bučko. Táto zostava položila základy bohatej hudobnej tradícii v mestečku pod Bradlom trvajúcej prakticky až do dnešných dní. Od jej založenia ju viedol kopaničiarsky primáš - ľudový muzikant Ján Petrucha z Priepasného (1904-1985). On sa stal studnicou, žriedlom, ktoré nielenže naplnilo vtedajší repertoár skupiny, neskôr súboru (1970), prekrásnymi svojsky vyzdobenými melódiami kopaničiarskeho ľudu, ale ktoré i dnes rezonuje prostredníctvom zvukových záznamov v duši vnímavého poslucháča. Ľudová hudba sa spolu s folklórnym súborom zúčastnila mnohých nahrávok v rozhlasových štúdiách, stoviek vystúpení po celej našej vlasti i v zahraničí.

Popri Petruchovi sa v nej vystriedalo množstvo muzikantov, Tak ako a odkiaľ prichádzali, menili sa výrazom i drobné odtiene a farby súborovej muziky. V priebehu desaťročia od drsnej kopaničiarskej, reprezentovanej domácimi, až po mäkkú, kultivovanú „moravštinu, ktorú priniesli muzikanti zo Skalice a Horňácka. Všetkým slúži ku cti, že ktokoľvek s Petruchom hral, vnímal ho s pokorou a rešpektom ako veľkú primášsku osobnosť, neskývajúc snahu o zvýrazneni jeho osobitej hry a „grífov“. Pokiaľ Petrucha muziku primášoval (a bolo to takmer do konca 70-tych rokov), vždy bola ľahko identifikovateľná a neopakovateľná. Najdlhšie ho sprevádzali spomínaní brezovskí muzikanti Martin Rechtoris a Ivan Papánek. Postupne sa s Petruchom v muzike vystriedali huslisti Jozef Slezák, Jaroslav Dudík (najmladší syn Samka Dudíka) z Myjavy, Milan Zelenka zo Skalice, Jarek Miškeřík z Velkej nad Veličkou, kontráši Farkaš, Štefan Herák z Hradišťa pod Vrátnom, Ján Majtán z Turej Lúky, Peter Zelenka zo Skalice, Jura Šácha a František Janás z Velkej nad Veličkou, cimbalisti Jaroslav Dudík, Jitka Šrámková z Břeclavi, Jan Šácha zo Skalice, Martin Janšto, klarinetisti Vladimír Jánoš z Krajného, Vladimír Húska, Marián Gál zo Senice, trubkár Ján Milčík z Prašníka, harmonikár Ján Ďurča z Kremničky, basisti Ján Špringšic, Ján Jakubec z Rudníka, Chromý zo Senice a Anton Pavčo zo Skalice. Muzika po dlhé roky sprevádzala speváčky Máriu Chromú, Soňu Kalovú a Ľudovíta Závodského zo Senice.

Aj vďaka Petruchovej muzike na Medzinárodnom folklórnom festivale v anglickom Middlesbroug v roku 1976 súbor Brezová ocenenili hlavnou cenou festivalu. Národ si Petruchovu muziku všimol vo filme Martina Ťapáka „Sváko Ragan z Brezovej“ (1976). Neopakovateľným spôsobom sa primáš rozlúčil so svojimi poslucháčmi a muzikou vo Východnej v roku 1981, kde vyrozprával svoje životné osudy v programe Viliama J. Grusku Rodokmeň zeme - Ľudia rolí II. Zásluhou Slávka Volavého a Jana Krista sa podarilo muzikantom pod vedením Jarka Miškeříka a Milana Zelenku nahrať s Petruchom v Brne sólovú platňu „Primáš Ján Petrucha“ (1982).

Po jeho odchode odišli z muziky aj starší muzikanti z Brezovej. Ich miesto obsadili muzikanti ovládajúci noty. Konzervatoristi, učitelia Jitka Šrámková, Marián Gál, Břetislav Vinkler, huslisti Miroslav Rajt, Ľubomír Hašan z Piešťan, Juraj Kulčár zo Skalice, basista Luděk Létal z Tvrdonic, kontráši Peter Zelenka, Miroslav Mikulčík. Po rokoch hľadania technicky vyspelú muziku s primášom Milanom Zelenkom a jej štýlovo čistú interpretáciu kopaničiarskych piesní kadleca Štefana Horniačka z Priepasného - Muziganti, komu hráte, ocenila odborná porota vedená Svätozárom Stračinom. Stalo sa tak na Celoslovenskej súťažnej prehliadke ľudovej hudby v Považskej Bystrici v roku 1988, Čestným uznaním, diplomom a cenou v kategórii ľudových hudieb popri ĽH Ďatelinka z Detvy a ĽH Magura z Kežmarku.

V roku 1990 sa kapela takmer kompletne vymenila a omladla. Vedená Martinom Janštom, s primášom Miroslavom Papánkom, v duchu návratov a hľadania zvuku pôvodných kopaničiarskych kapiel pôsobí pri FS Brezová až podnes. Huslisti Martin Papánek, Ján Strmenský, Martin a Michal Janštovci, klarinetista Rastislav Borovský, basisti Slavomír Mosný, Juraj Kukan, Tomáš Matušovič, Peter Kolárik, cimbalisti Barbora Tomášiková, Miroslav Vavák, Alžbeta Fajnorová, Jakub Janšto, trubkári Vladimír Húska ml., David Hasa, Jozef Marko, heligonkári Martin Potúček, Pavol Michalička - takmer všetci pochádzali a pochádzajú z Brezovej a jej nabližšieho okolia. S vďakou treba pripomenúť, že takmer všetkých sa dotkla citlivá ruka učiteľov Miroslava Rajta a Luděka Létala. Počas uplynulých 20 rokov sa zásluhou týchto mladých ľudí podarilo úspešne a citlivo nadviazať na Petruchov odkaz. Skontaktovať sa v živej spolupráci s poslednou žijúcou generáciou vynikajúcich spevákov, rozprávačov, vrátiť do muziky trúbku i zabudnuté nástroje (gajdy, heligónku, drumble, ústnu harmoniku) a oživiť zvuk starodávnych kopaničiarskych kapiel. Ich úsilie aspoň z časti zachytáva 2 CD „Zo slivkových samôt“, ktoré pripravili v spolupráci z ĽH Rosenka z Košarísk v roku 2006. Dokumentuje ho i titul „Laureát festivalu ľudovej hudby“ v Považskej Bystrici (1994) a Cena Samka Dudíka z MFF Myjava (2002).